Každá doba v živote ľudí, ale aj v živote dedín prináša niečo dobré a niečo zlé. Po vojne sa začala éra socializmu, pričom sa od základu menil spôsob života i obživy ľudí. Socializácia poľnohospodárstva a svetová priemyselná revolúcia spôsobila, že ľudia z dedín sa zamestávali v závodoch, deti chodili do škôl a učilíšť. Väčší styk občanov s vonkajším prostredím prinášal do dediny nový spôsob žitia. Takto sa dostal na Ihráč i futbal. Ukázalo sa, že ihračskí chlapci sú zvlášť talentovaní rychlo odpozorovali fínesy tohto športu. Chuť hrať futbal vyvinul tlak na miestnych funkcionárov pre potrebu vybudovať ihrisko. V roku 1950 vyčlenili na ihrisko miesto na hornom konci dediny. Plocha bola úzka,  prevýšenie hornej a dolnej brány bolo asi 1,5 m. Po každom zápase a tréningu museli vyzbieraľ uvolnené kamene z pôdy. Pritom výkon futbalistov sa radikálne blížil k výkonostnej okresnej špičke. Keďže, ihrisko nespĺňalo normu na odohranie súťažných zápasov, bolo nutné uvažovať o postavení regulérneho ihriska.

    Za starostovania Jána Hrica vytipovali dve miesta na stavbu ihriska. Prvý tip bol na Táloch, tu narazili na odpor majiteľov súkromných úrodných pozemkov, druhé miesto vytipovali na Hlbokej ceste pri kostole, kde pozemok patril urbáru. S prípravou sa začalo v roku 1976, za starostovania Jozefa Kollára . dokumentáciu a povolenia vybavil JUDr. Ján Paučo, pomáhal kto mohol a zo svojich závodov zabespečovali potrebný materiál. Hlboká cesta, ktorá viedla približne stredom terajšieho ihriska, bola postupne zahŕňaná materiálom z okolitých stráni. Stroje zapožičalo v roku 1978 – 79 miestne roľnícke družstvo s buldozéristom  Jozefom Febenom.

    Z geologického hľadiska ihrisko leží v kaldere bočného kanála sopky. Presvedčil sa o tom aj buldozérista, keď sa v zadnej časti staveniska pod kamennou hradbou prepadol s buldozérom do barinatej hmoty bývalého jazierka. Ihrisko po spevnení plochy a vyrovnaní povrchu bolo pokryté trávnatými trsmi, ktoré za pomoci zapožičaného stroja zrezávali na Pažiti, a dovezené baly pokladali na plochu ihriska. Pre dobrý rast trávy bolo v potoku nainštalované čerpalo výkonu 7,5 kWh, výdatnosti 4,5 l/sec pomocou potrubia priemer 2 cóle, dĺžky 250 m bola voda dopravená do zavlažovacieho zariadenia, pričom prekonala výšku 120 metrov. Materiál na oplotenie bol zakúpený v ZSNP Žiar nad Hronom. Na výstavbu a vybavenie sociálneho zariadenia boli vybavené financie z okresnej  Telovýchonej jednoty. Na stavbe ihriska a šatne pracovali športuchtiví občania bez nároku na mzdu. Jedným z najaktívnejších bol aj Gustav Kubík. Kolaudácia šatne a sociáneho zariadenia bola 24.11.1984. Na slávnostnom otvorení bol odohraný priateľský futbalový zápas medzi mužstvami Olympic Ihráč – Mužstvo nepočujúcich Kremnica s výsledkom 6 : 1.

    Ihráč sa dožil dôstojného stánku, kde mužstvo Olympic Ihráč reprezentuje svoju obec. Na zápasoch boli prítomní niekoľko krát funkcionári okresnej telovýchovy. Na priateľskom turnaji sa zúčastnilo aj talianske futbalové mužstvo. Odchovanci Ihráča reprezentovali aj iné mužstvá, členom mužstva Sparta Praha bol Mičinec, ktrorý má korene na Ihráči. V mužstve Žiar nad Hronom hrávali Ján Ceplák, Milan Nemec, Vlado Rapčan v Kremnici Ján Ivan, Ján Hric a v PPS Detva Milan Feben.  Vlado Rapčan trénoval žiacky oddiel s ktorým hrával I. ligu.

 

                                                                                       Fotodokumentáciu dodal Gustav Kubík, podľa rozprávania občanov spracoval Filanda.

 

                   

 

######################################################